Zamyslenie...
Pridané: 17.2.2023 13:33:32 Počet zobrazení: 289
17 Február 2023
Marek Krempaský, špeciálny poradca SCHAUMANN SLOVENSKO
Napäté emócie v súvislosti s emisiami...
Netajím sa tým, že nemám rád nezmyselné regulácie. Tým nechcem povedať, že vyznávam anarchiu. Skôr, ako každého, ma teší dôvtipne vymyslený, konzistentný a trvalo udržateľný systém, ktorý tvoria pravidlá s prvkami zdravého sedliackeho rozumu.
Pravidlá, ktoré nie sú od zeleného stola a sú každému zrozumiteľné. Existuje niekoľko nevyhnutných a správnych pravidiel či noriem, ktoré sa oplatí dodržiavať. No ak mám byť úplne úprimný, pojem regulácia je pre mňa v poslednom čase značne vyrušujúce slovo. Asi to nie je náhoda. Zdá sa mi, že v poslednom čase sa snažíme akúkoľvek hlúpu reguláciu zakamuflovať do nie celkom jasného alebo jednoznačného opatrenia. Aspoň nie takého, aby bolo každému hneď jasné, o čo ide. Tak sa celkom úspešne darí kamuflovane pozavádzať kadejaké novotvary, lepšie povedané zregulovať a skomplikovať ľudom život v rôznom smere. V takom prostredí bujnie byrokracia a zrazu nerobíme to, čo by sme chceli a mali, ale len to, čo musíme. A to teda zďaleka nie je dobrá vízia pre rozvoj spoločnosti a podnikania, v našom prípade v sektore produkcie mlieka. Dobrým príkladom v tomto smere by mohol byť Green deal a jeho vplyv na chov dojníc a produkciu mlieka.
Trochu štatistiky...
Podľa EUROSTATU vzrástli emisie skleníkových plynov aj v druhom kvartáli roku 2022. Paradoxne s výnimkou domácností a poľnohospodárstva, ktoré klesli o 8, resp. 1 %. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v doprave (+22 %), v dodávkach elektriny & plynu (+6 %) a službách (+6 %). Ekonomické sektory najviac zodpovedné za emisie skleníkových plynov za posledný rok sú priemysel (23 %), produkcia a dodávky energií (19 %), domácnosti & služby (17 %), až za nimi nasleduje v Európe doprava (14 %) a poľnohospodárstvo (13 %). Na porovnanie v USA za rok 2020 hrá prím doprava (27%), nasleduje produkcia a dodávky energií (25 %), až potom nasleduje priemysel (24 %), domácnosti & služby (13 %) a na konci je poľnohospodárstvo (11 %). Zhodneme sa, že ide o celkom podobné trendy a pomery. Minimálne, čo sa týka poľnohospodárstva. Preto ak diskutujeme o skleníkových plynoch a poľnohospodárstve (a to mi verte, že odteraz budeme čoraz častejšie či už kvôli metánu, alebo dusíku) používajme presné údaje. Napríklad v Nemecku sa dojnice podieľajú len 3 % na celkových emisiách skleníkových plynov. Percentá skleníkových plynov z poľnohospodárstva v EÚ a USA patria celosvetovo k najnižším. To sú fakty! Napriek tomu trpí naša reputácia a rastie pokrytectvo. Ja sa len stručne zmienim, kde máme v poľnohospodárstve, špeciálne v produkcii mlieka, príležitosti na radikálny posun vpred.
Kde sú tie haldy zelených peňazí?! Nevidím ich...
Som si istý, že aj na Slovensku sme už doteraz celej skupine ľudí, ktorí nemajú zábrany, v rámci tohto nového náboženstva znižovania produkcie skleníkových plynov naplnili bankové kontá peniazmi z rôznych zelených dotácií. Aby som hovoril jasne, rozhodne sme ich nepoužili na skutočne dôležité veci, ako sú vodohospodárske opatrenia a budovanie závlah, hnojné koncovky a nové maštale. Práve naopak. Až na malé výnimky sme, žiaľ, plošne nevybudovali nič podstatné a skôr sme sa k závlahám zachovali totálne barbarsky. Všetka česť tým, ktorým sa to, naopak, podarilo nanovo vystavať a obrovská vďaka tým, ktorí sa o to a obdobné veci pričinili. Mám silný pocit, že mnohí politici našli spôsob, ako zdôrazniť svoju nenahraditeľnosť bez toho, aby vyriešili akýkoľvek reálny problém alebo zlepšili život akéhokoľvek človeka: Stačí, keď „zachraňujú svet". Aj preto bolo pred rokom neuveriteľným faktom, že z takmer 7 miliardového balíka Plánu obnovy a odolnosti pôjde do poľnohospodárstva rovná NULA.
To myslíme vážne?
Ostal som šokovaný, keď som sa v jednom z našich periodík dočítal o názoroch ľudí z krajiny, kde je sektor výroby mlieka a chov dojníc priam ikonický. Na jednom z najtradičnejších veľtrhov v Nemecku sa istý pán profesor Holger Martens zo Slobodnej univerzity v Berlíne vyslovil v tomto zmysle. Citujem: „Už teraz je dojivosť napr. nemeckých kráv vysoká. Nemala by sa preto ďalej zvyšovať, aby sa znížili emisie metánu." Bravo, neuveriteľné! Zabudnime teda na ďalší očakávaný genetický prínos a aj na fakt, že odkedy sme zaviedli kontrolu úžitkovosti, v rozvinutých krajinách dosahujeme kontinuálny a neoblomne lineárny rast produkcie mlieka. Vďaka genofondu, lepšej výžive a podmienkam chovu. A vôbec, posunuli sme a zlepšili takmer všetko. Ešteže to na podujatí vyvážil iný pán Bernhard Lingemann tvrdením, že „ak v Nemecku vyprodukujeme menej mlieka, niekto iný si povie: Ok, urobíme to my. A keďže mlieko je stále žiadané, potom produkcia mlieka migruje do zahraničia." Súhlasím, šampanské otvárajú viacerí, o tom niet pochýb. Už v lete minulého roka ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA) konštatovalo, že pre environmentálne obmedzenia je v Európskej únii produkcia mlieka „stagnujúca". Inými slovami a presnejšie, dosiahla vrchol v roku 2020 a podľa údajov USDA počet dojníc sa v EÚ 27 od roku 2016 znížil o viac ako 1,4 milióna, vrátane straty 800 tisíc jedincov od roku 2019. Je zrejmé, že aj pokračujúce medziročné zvyšovanie produktivity mlieka nie je schopné kompenzovať takéto straty dojníc. Ďalšia extrémne dôležitá vec je, že energetická kríza je v Európe pre Green Deal neporovnateľne hlbšia ako v USA. O slovo sa hlási aj ďalší potenciálny gigant. Čo by teda tí, ktorí utekajú z EÚ, hľadali inde? Áno, stabilitu pre dlhodobú víziu produkcie potravín, nakoľko ľudská populácia rastie. A pre mnohých je teda jedinou zmysluplnou možnosťou poslať peniaze a produkciu mlieka do Ázie či Ruska.