Späť

Pásť na Slovensku dojnice?

Pridané: 28.5.2021 08:59:39 Počet zobrazení: 52

28 Máj 2021

Pásť na Slovensku dojnice? Ekológia radí ÁNO, ekonomika NIE...www.agrobiznis.sk

Pomerne málo sa doposiaľ hovorilo a písalo o tom, že optimálne udržiavaný pasienok má úžasnú schopnosť zachytávať uhlík zo vzduchu.

Práve ten, pre ktorý je tak často v médiách chov prežúvavcov – producentov metánu - očierňovaný. Spásanie, primerané ušľapávanie a exkrementy zvierat podporujú biodiverzitu v pôde a na jej povrchu a vďaka tomu nás zbavujú tohto skleníkového plynu. Toto málokto z tých, čo radi mudrujú na adresu chovu prežúvavcov, priznáva.

Verejnosti je známejším pozitívny vplyv pastvy na kvalitu mlieka (vyšší obsah omega 3 mastných kyselín a iných ľudskému zdraviu prospešných látok). Dokonca aj v mienkotvorných liberálnych médiách sa už možno dočítať o doslova liečivých účinkoch mlieka z pasienkov.

No a potom je tu pozitívny vplyv pohybu na slnku a čerstvom vzduchu na zdravie zvierat (nie však v teplom počasí či lejakoch, ktoré prináša klimatická zmena i do horských oblastí). Poznajúc uvedené pozitívne účinky pasenia a pri zjavnom príklone k zeleným témam narastá v spoločnosti túžba vidieť aj na slovenských pasienkoch dojnice.

Tie sa z nich za ostatných 30 rokov temer úplne vytratili. Výrazne klesol i počet jalovíc, odchovávaných na pastve. Čo iné by za tým mohlo byť, než peniaze? Chov hospodárskych zvierat je pre väčšinu podnikov stratovým odvetvím. Preto sa snažia túto stratu aspoň minimalizovať rastom tržieb.

To vedie v chove dojníc u nás k výraznej dominancii intenzívneho systému. Naň sa viažu najnovšie poznatky svetového výskumu, poradenstvo, biznis. Tým sa zvyšuje konkurenčná výhoda tohto systému chovu. Pre dojnice sa stavajú nové maštale, spĺňajúce vysoké požiadavky na pohodu zvierat.

Výsledkom je výrazne vyššia mlieková úžitkovosť oproti paseným (za celý život o 4 – 5 tis. kg mlieka, čo znamená 1 200 – 1 500 eur). A podľa našich najnovších výskumov v rámci holštajnského plemena pri rovnakej či dokonca až mierne vyššej dĺžke produkčného života v porovnaní s pasenými.

Je ešte návrat dojníc na slovenské pasienky možný? Za ich zavretím do maštalí boli peniaze. A tie, a v nemalom množstve, budú potrebné v prípade záujmu pre návrat časti z nich na pasienky. Buď ochotou konzumentov výrazne si za mlieko z pastvy doplatiť, alebo štedrými podporami od štátu.

Samozrejme, musia s tým byť spojené i investície do zvýšenia úrod a produkčnej účinnosti pastevných porastov. A množstvo nových poznatkov, kvalitné poradenstvo a spoľahliví pracovníci.

Reálne vidím šance pre pastevný chov dojníc na farmách, ktoré predávajú mlieko a mliečne výrobky priamo spotrebiteľom. Tí, vzhľadom na istotu, že kupujú produkty od pasúcich sa dojníc, by si za ne mali i výraznejšie priplatiť.

Ján Huba

Viac informácií nájdete v májovom vydaní Slovenského CHOVu.