Všetci sme veľkí...

09.12.2019, 18:50, Slovenská Holsteinská Asociácia

Ing. Marian Nagy


Všetci sme veľkí...

Populizmus, zahmlievanie, demagógia, polopravdy je niečo s čím sa stretávame v médiách stále častejšie. A obeťou týchto demagógií sa stávajú aj chovatelia dojníc.
Paradoxne dokonca mnohí z nich k tomu nechtiac aj sami prispievajú, tým že tieto polopravdy zdieľajú, resp. šíria.
Pokiaľ človek počúva reči o tom, že voči veľkým nemáme šancu, že nás zneužívajú, vykorisťujú. Že sme postavení proti oligarchom, proti nadnárodným spoločnostiam, atď..., tak je pochopiteľné, že človek sa cíti v pozícii malého. Cíti sa byť obeťou. Máme pocit nerovných šancí.
Reči o tom, že treba podporovať najmä malých počúvame z každej strany (ochranárov, časti farmárov, politikov). Do značnej miery je to populizmus. Niekedy možno len naivita a romantická predstava o farmárstve ako takom. A veľmi často ide o neznalosť a nedostatok informácií.
Okrem politiky je pri tejto téme ešte ďalší, skreslený pohľad na veľkosť fariem. Človek si naivne myslí, že zvieratá sa na menších farmách cítia automaticky lepšie. Že je o nich lepšie postarané. Že majú možno lepšie ustajnenie, lepšiu zdravotnú starostlivosť, lepšie kŕmenie. Na prvý pohľad to možno znie aj logicky.

Aká je však pravda o farmách dojníc?

Je mi jasné, že väčšina čitateľov asi nemá rada čísla a tabuľky. Ale ak sa chceme vyhnúť demagógiám, skúsme sa na to pozrieť z pohľadu faktov.

Na margo toho, že máme podporovať malé farmy a že na veľkých farmách sa majú kravy horšie, teda:

Ktoré sú malé farmy?

V prvom rade pri diskusii na tému malé vs. veľké farmy, by bolo dobré ozrejmiť si, čo vlastne myslíme pod pojmom malá farma ? Ktoré sú to tie malé farmy ?
5 kráv ? 10 ? 30 ? (teba si uvedomiť jedno.: ak je na farme 30 kráv, tak je tam ďalších cca 30 kusov mladého dobytka (teliat + jalovíc). Teda dokopy 60 kusov zvierat. (To je v prípade, že chováme dobytok len na mlieko a za predpokladu, že samcov - býčkov predávame (obyčajne už vo veku okolo dvoch týždňov). Ak chováme aj býkov, tak je počet dobytka na farme samozrejme ešte vyšší. Je šesťdesiat-kusové stádo ešte považované za malú farmu?

Od mýtov k faktom

Ak chceme zostať v reči faktov a nie demagógií, tak by sme mali ostať pri objektívnych číslach.
Na Slovensku bolo v roku 2018, 127 571 kusov dojníc. Toto číslo môžeme považovať za veľmi presné, keďže chovatelia majú povinnosť nahlasovať, resp. evidovať všetky zvieratá v Centrálnej evidencii (nesporne sú v tomto smere prípady, keď chovateľ túto povinnosť obchádza, ale je to zanedbateľné číslo).
109 590 kusov dojníc bolo v r.2018 zaradených v Kontrole úžitkovosti. To je 85,9 % všetkých dojníc, čo je najvyššie percento za posledných 10 rokov. (najmenej to bolo v roku 2013, 79,96 %). Odvtedy tento podiel stúpa. Čísla ktoré uvediem nižšie majú teda vysoko výpovednú hodnotu. Za zváženie by stálo zaviesť Kontrolu úžitkovosti povinne, s tým, že by náklady znášal štát (z pohľadu štátneho rozpočtu je to zanedbateľná položka).
Prínosom by boli presnejšie štatistické informácie, ktoré by pomohli pri hodnotení a rozhodovaní o chove dojníc v SR. Takisto by tieto informácie mohli byť prospešné napr. pri riešení nákaz a pod. (viď súčasný problém v evidencii ošípaných pri riešení AMO (africký mor ošípaných).
A vzhľadom na to, že v Kontrole úžitkovosti sú informácie napr. aj o počte somatických buniek, percente tuku, či bielkovín v mlieku, tak by mohli byť prospešné aj v smere zlepšenia kvality potravín, resp. v ochrane zdravia spotrebiteľa.

Čo sa týka fariem v Kontrole úžitkovosti, môžeme ich rozdeliť podľa plemien, okresov, vlastníckej štruktúry (družstvo, s.r.o, a.s. atď), ale aj podľa veľkosti farmy.
Podľa veľkosti sú farmy dojníc rozdelené nasledovne:
do 20 ks dojníc
20-50 ks
50-100 ks
100-220 ks
220-500 ks
nad 500 ks

Tipnite si, koľko dojníc žije na farmách, kde je menej ako 20 kusov dojníc? 0,08 % všetkých dojníc! Takže podľa niekoho by sa mali podporovať len tieto ?!
Na farmách, kde je 20 - 50 dojníc, žije 0,44 % dojníc.
Na farmách, kde je viac ako 220 dojníc, žije 70,86 % dojníc. Teda podľa mnohých, minimálne 70 % fariem (zvierat) by sa nemalo podporovať.
Áno, z pohľadu chovu dojníc na Slovensku platí veta na začiatku textu:
Všetci sme veľkí.
Z hľadiska budúcnosti, podľa môjho názoru (môžem sa mýliť) majú vyššie šance na „prežitie“ veľké farmy (na základe produktivity, efektivity, lepších cien na vstupe aj výstupe atd.) a malé (ak budú finalizovať výrobky s vyššou pridanou hodnotou, resp. znižovaním pracovných nákladov aj prostredníctvom práce rodiny).

Najhoršiu perspektívu majú asi farmy medzi 100-200 ks dojníc. Na západe sú tieto často spravované ako rodinné farmy, kde pracujú 3-4 členovia rodiny. Na Slovensku máme z tohto pohľadu na takýchto farmách podstatne nižšiu produktivitu.

Veľkosť farmy (ks) Podiel kráv v KÚ (%)
Do 20 0,08
21 – 50 0,44
51 – 100 3,37
101 – 220 25,26
221 – 500 50,76
Nad 500 20,10

Majú sa kravy na malých farmách skutočne lepšie ?

A teraz pár faktov týkajúcich sa úrovne fariem:
Jeden z najdôležitejších ukazovateľov úrovne reprodukcie, je parameter medziobdobia (počet dní medzi dvomi pôrodmi). Keď sa na to pozrieme z pohľadu veľkosti fariem, vyzerá to nasledovne: 

Veľkosť farmy (ks)

Medziobdobie
(dni) 
Do 20  453
21 – 50  421
51 - 100 425
101 - 220 419
221 - 500 410
Nad 500  398

To asi nepotrebuje komentár… Väčšie farmy majú podstatne lepšie medziobdobie.

Ak sa chceme pozrieť na úroveň starostlivosti o teľatá, resp. o mladý dobytok, tak si treba pozrieť, v akom veku sa telia jalovice. Ak je o nich dobre postarané (je dobrý odchov), tak sa logicky telia mladšie (rastú, vyvíjajú sa rýchlejšie).
Z pohľadu veľkosti fariem, keď sa pozrieme na priemerný vek pri prvom otelení, tak to vyzerá nasledovne:

Veľkosť farmy (ks)

Vek pri 1.otelení

Mesiace / dni

Do 20  30 / 14
21 - 50 34 / 4
51 - 100 32 / 5
101 - 220 29 / 27
221 - 500 27 / 11
Nad 500  24 / 6

Asi to tiež nepotrebuje komentár…

Ak sa chceme pozrieť na úroveň produkcie (teda koľko priemerne kravy doja), vyzerá to nasledovne.
Priemerná úžitkovosť z pohľadu veľkosti fariem:

Veľkosť farmy (ks) Produkcia
(kg)
Do 20  5 524
21 - 50 5 570
51 - 100 6 049
101 - 220 7 251
221 - 500  8 249
Nad 500 10 192

Evidentne kravy doja viac tam, kde sa lepšie cítia (kde majú lepšie kŕmenie, lepšie ustajnenie, lepšiu zdravotnú starostlivosť...)

Slovensko má v rámci EÚ jednu veľkú výhodu

Slovensko, čo sa týka chovu dojníc, nemá veľa výhod voči ostatným členským krajinám EU. Jednou z mála objektívnych výhod je práve koncentrácia zvierat na farmách. Skúsme túto výhodu využiť a nie zničiť. Našu dominanciu v tomto smere dokumentuje tabuľka nižšie. Znovu, aj na základe nej nebudeme ďaleko od pravdy, že čo sa týka chovateľov dojníc na Slovensku, „všetci sme veľkí“. Zároveň je z nej zrejmá aj odlišná vlastnícka štruktúra fariem v porovnaní s EU.
Vo svete (EÚ vrátane) sa počet fariem neustále znižuje. Zároveň sa koncentrácia zvierat na farmách zvyšuje. Pravda je taká, že snahou väčšiny malých fariem je práve rásť.

Oprávnené obavy malých farmárov

Čo sa týka podpory malých farmárov, keď sa s nimi rozprávam, zvyčajne ich požiadavky nie sú vôbec prehnané a ani zvláštne. Najčastejšie chcú len rovnosť podmienok.
Argument, že ju majú aj dnes, žiaľ často neobstojí. Nemajú. Jednak zvyčajne nepatria do kategórie „náš človek“. A ďalší dôvod je, že obligátnych 20 % napr. z projektu vo výške 40 000 € , je 8000. Pričom zo 400 tisícového projektu je to 80 000 €, čo je pre niektorých nesporne motivujúcejšia suma. O akých dvadsiatich percentách, a pre koho... asi netreba vysvetľovať. (niektoré súvislosti ešte možno vynesie Threema).
Ak by niekto nechápal, pripomeniem v tejto súvislosti ešte jednu vec. V súčasnosti prebieha živá diskusia o tom, ako bude nastavená podpora poľnohospodárstva v ďalšom programovacom období. Vo všeobecnosti je zhoda medzi poľnohospodármi v tom, že treba podporiť produkciu. Ako vieme, priame platby (teda tzv. 1.pilier) to nedokážu. Väčšina odborníkov má preto názor, že treba maximalizovať presun z 1. do 2. piliera (projektové podpory) .

V minulosti sme to robili, žiaľ, presne naopak. A treba dodať, že paradoxne to tak bolo aj na návrh samosprávy – SPPK. Žiaľ, nedá sa to vylúčiť ani do budúcna. Súdny človek sa právom pýta, „aký by na to mohol byť dôvod?“. Všetci, ktorých som sa na to pýtal, mi odpovedali rovnako: „áno, platba na plochu je jednoznačne demotivujúca a presun do 2. piliera by bol v každom ohľade rozumnejší“. Avšak pri rozhodovaní o prideľovaní podpôr na projekty dáva oveľa vyššiu možnosť ku korupcii. Ak toto má byť dôvod k tomu, že vedome robíme znovu tú istú hlúposť, ako v minulosti, tak je to tragédia slovenského poľnohospodárstva !
A pravdepodobne nielen poľnohospodárstva...

Marian Nagy
 

 
« Späť


Diskusia: "Všetci sme veľkí..."
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre