Trh s mliekom v EÚ bez mliečnej kvóty…

04.07.2013, 14:30, Slovenská Holsteinská Asociácia

MVDr. Miloš Haas MSc, PAS email: m.haas@rogers.com http://www.haasnutrition.com/


  Od roku 2003 sa v rámci EÚ publikovali mnohé štúdie o dopade zrušenia kvót na mliečny trh v rámci EÚ a samozrejme dopad na mliečne farmy. Tieto práce sa týkajú dopadu aj na rôzne regióny v rámci štátov EÚ, kde sa predvída, ktoré regióny budú týmto krokom postihnuté a ktoré regióny budú alebo dokážu z tohto benefitovať.
Skúsim zhrnúť niektoré body zo štúdie z európskej komisie publikovanej v roku 2009, kde sa hovorí o tom , že v rámci EÚ 27 najviac postihnuté z hľadiska poklesu tržieb v dôsledku zrušenia mliečnych kvót budú oblasti severnej Európy, Švédsko -5.2%, Fínsko a Írsko – 4.5%, Nemecko – 3.6%. V Nemecku sa ale predpokladá značná nevyrovnanosť v rámci regiónov, kde oblasť Saarland and Trier predpokladá nárast príjmov o 4.8 % a 4.4%, kým región ako Schwaben, Sachsen-Anhalt, Theuringen a Oberbayern by mali mať znížené tržby o od -5.5- 6.6% . Ešte väčšie regionálne rozdiely budú v Španielsku kde oblasti Cantabria, Asturias a Galícia by mali mať pokles príjmov až o 8.5 %.
Na druhej strane štúdia odhaduje nárast alebo pokles počtu mliečnych stád v jednotlivých štátoch. Najväčší pokles sa predpokladá vo Veľkej Británii o 5.8 %, Švédsku 4.8 %, a Francúzsku 3.2 % a na Slovensku 2%.
Naopak výraznejší vzostup počtu mliečnych stád sa predpokladá v Maďarsku o 6.1% a Poľsku o 4.5 %. Krajiny EÚ 27 by mali zvýšiť počet mliečnych stád o 4.2 %, s tým že v Holandsku, Rakúsku, Belgicku, Írsku a Španielsku by to malo byť navýšenie v rozmedzí 11-20 %.
Celkový predpoklad je, že skoro 70 % európskych regiónov zaznamená zvýšenie počtu mliečnych stád (dojníc) ako dôsledok zrušenia kvóty v roku 2015. V tomto smere sa zvýšia rozdiely medzi regiónmi v rámci týchto krajín.
Európska únia vo svojom pláne, ktorý sa volá „soft landing“ (mäkké pristátie), plánuje cez navyšovanie kvóty pre krajiny znížiť a v konečnom dôsledku eliminovať dopad zrušenia kvóty hlavne v krajinách, kde produkcia mlieka bola striktne regulovaná kvótami. Zdá sa, že toto sa už naplnilo a samotná hodnota kvóty sa už blíži k nule. Zatiaľ napriek tomu v roku 2010-2011 iba 5 členských štátov naplnilo národné kvóty , v roku 2011-2012 bolo 6 štátov pokutovaných za prekročenie národných kvót. Produkcia mlieka v rámci EÚ bola 6 % pod úrovňou kvóty.
Toto sa ale bude čoskoro meniť, produkcia sa postupne navýši a cena mlieka pôjde dočasne nižšie, čo znamená, že efektivita výroby mlieka sa stane veľmi dôležitým parametrom.
Môžu slovenské farmy konkurovať pri výrobe mlieka s krajinami zo západnej Európy ale tiež s krajinami ako je Poľsko, Česko a Maďarsko?
Myslím , že jeden z dôležitých faktorov, ktorý si bude treba uvedomiť je to, že nie je rozhodujúce, či to budú poľské, nemecké, kanadské farmy alebo iné. Farmy sú individuálne jednotky, ktorých schopnosť konkurovať závisí od ľudí, ktorí ich manažujú. Aj v rámci Nemecka, Kanady, USA sú farmy, ktoré prosperujú a ktoré zanikajú.
V Dánsku od roku 1983 do roku 2007 zaniklo 85 % mliečnych fariem, napriek tomu sa Dánsko považuje za vyspelého producenta mlieka v rámci EÚ ako aj na globálnom trhu. V roku 1983 malo Dánsko 35 480 mliečnych fariem a 993 000 dojníc, dnes majú 5380 fariem a 543 000 dojníc. Uvádzam to preto, že veľakrát sa používa argument v rámci diskusií o poklese počtu dojníc na Slovensku od roku 1989 ako katastrofa v rámci poľnohospodárskeho sektora.
Tu je ďalší príklad, v roku 1983 bolo v Nemecku 396 920 fariem a 5,5 milióna dojníc, dnes je tam 101 070 fariem a 4 milióny dojníc, Taliansko malo 331 530 fariem a dnes má 62 790 fariem produkujúcich mlieko a z 2,5 milióna dojníc je tam dnes 1,8 milióna, to je zhruba ročný úbytok dojníc od 15-20 000 ks.
Napriek týmto číslam samotná produkcia mlieka zostala na rovnakej úrovni alebo sa zvýšila, čo v konečnom dôsledku predstavuje obrovské zvýšenie efektivity produkcie mlieka. Z ekologického hľadiska to znamená, že niekoľko miliónov dojníc a fariem, ktoré produkovali neefektívne mlieko, obrovské množstvo metánu a ďalších plynov do ovzdušia sa týmto znížilo.
Pri pohľade na mliečny sektor môžeme povedať že urobil obrovský krok k zvýšeniu efektivity produkcie mlieka a zníženiu dopadu z tejto produkcie na životné prostredie. Aj farmy na Slovensku sa „chtiac nechtiac“ stávajú súčasťou tohto trendu.
Úspešnosť tejto adaptácie závisí od manažmentu každej farmy, počty fariem ako aj dojníc budú mať klesajúcu tendenciu, kým sa zastabilizujú na úrovni, ktorá bude konkurencie schopná. Od toho bodu budú rásť farmy, čo do počtu dojníc, ktoré zvládli výrobu mlieka efektívne.
Na Slovensku sa ale stretávame aj s problémom, kedy počty zvierat na farme klesajú, ale produkcia sa nezlepšuje alebo sa zlepšuje len dočasne. Toto je zvyčajne obrazom toho, že tá ktorá farma síce vyraďuje dojnice, ktoré sú menej efektívne, ale farma ako taká nezmenila spôsob manažovania, takže po tejto selekcii upadne znovu do tých istých problémov a bude musieť neskôr znovu vyradiť ďalšie percento dojníc z tých istých dôvodov ako pred tým a bez radikálnej zmeny v manažmente farmy a zníženej podpory štátu na udržanie stavov sa takáto farma postupne stratí.
Znižovanie stavov a ozdravenie stáda z hľadiska produkcie a ekonomiky funguje len vtedy, keď sa zmenia prístupy a spôsoby v manažovaní stáda, ktoré spôsobovali problémy pred tým. Tieto sa musia správne identifikovať a postupne odstrániť. Keď robíme tie isté chyby, vždy sa dopracujeme k tomu istému výsledku. Problém je zväčša komplexný a jedna zmena kŕmnej dávky, alebo iba nákup novej dojacej techniky alebo nákup nového kŕmneho voza, veľakrát alebo vôbec nepomôžu a len sa pridajú k celkovej finančnej záťaži bez očakávaného efektu. Takto sa stupňuje frustrácia na farme, stráca sa vízia úspechu a nastáva pomaly úpadok, ktorý môže trvať roky alebo iba mesiace.
Každá farma pred riešením takýchto štrukturálnych problémov potrebuje detailnú analýzu skutočného stavu, a na to, aby sa to mohlo udiať je potrebné mať informácie a ľudí, ktorí túto analýzu dokážu zrealizovať.
Jedným z hlavných problémov, s ktorým som sa stretol na slovenských farmách a ktorý značne vplýva na schopnosť úspešné riadiť mliečnu farmu je práca s informáciou.
Druhým je tréning pracovnej sily, vypracovanie a dodržiavanie pracovných postupov na mliečnej farme.
Objektívna informácia je absolútnym základom pri prijímaní rozhodovania a plánovania do budúcnosti. Uvediem tu niekoľko príkladov len pre ilustráciu tohto problému.
V mliečnom stáde, kde hlavným zdrojom príjmov je mlieko, je dôležité vedieť aká je naša skutočná produkcia mlieka na dojnicu a ako sa ku tejto informácii dostať. Možno sa niekto pousmeje a povie že to predsa vie každý … problém je, že to tak v skutočnosti nie je.
Predstavme si situáciu , že manažujeme stádo, práve sme sa vrátili zo stretnutia, kde nám povedali, že v roku 2015 potrebujeme mať produkciu na dojnicu nad 10 500 litrov za laktáciu, alebo 31 500 litrov za život, aby sme boli konkurencieschopní. Prvá otázka je, kde je naša produkcia dnes?
Jeden údaj, ktorý máme k dispozícii hovorí, že máme 10 000 litrov priemer na uzatvorenú laktáciu, je to naša skutočná produkcia ? Ak to akceptujeme, tak potrebujeme zvýšiť tento priemer o 500 litrov za dva roky, čo nie až taký problém, aby sme splnili cieľ.
Problém je, že tento údaj o priemernej uzavretej laktácii nemá veľa spoločného s tým údajom, ktorý hovorí o ekonomickej ziskovosti mliečneho stáda. Nakoľko nezahŕňa niekedy viacej ako tretinu stáda, ktorá nikdy neuzavrie laktáciu, ale pri každodennej produkcii z hľadiska nákladov je súčasťou stáda.
Na druhej strane, ak si dám spolu do kalkulácie priemer dní v laktácii stáda , denný (týždenný, mesačný) nádoj, vydelený počtom skutočne produkujúcich dojníc, tak zistím že stádo ktoré je 165 dní v laktácii a produkuje 28 litrov na dojacu kravu má v skutočnosti nábeh na 8677 litrové laktácie. A v takejto situácii nás zrazu čaká cieľ zvýšenia produkcie mlieka do roku 2015 o 1823 litrov na kus a laktáciu, čo znamená zvýšiť tržby na dojnicu o 546 eur. Toto je tiež cieľ, ktorý sa dá dosiahnuť, ale cesta na jeho dosiahnutie je iná, agresívnejšia.
Stádo s 28 litrami mlieka a priemerom dní v laktácii 200 má „nábeh“ na 10 185 litrové laktácie. Stádo s 30 litrovou produkciou a 150 dňami v laktácii bude mať nábeh na 8711 litrové laktácie. Tieto údaje z hľadiska operatívneho manažmentu znamenajú, že môžeme odhaliť problém v rámci stáda oveľa skôr. Spojenie produkcie stáda s priemerom dní v laktácii a ďalej tiež so zastúpením prvôstok v stáde nám umožní vypočítať predpoklad uzavretej laktácie dosť presne.
Operatívny manažment farmy znamená schopnosť hodnotiť údaje z farmy denne a týždenne, nielen používať parametre, ktoré nám hovoria o tom, čo sa stalo pred 10 alebo 12 mesiacmi, aký je priemer uzavretej laktácie alebo dĺžka medziobdobia.
Toto sa týka hodnotenia stáda na vyššej manažérskej funkcii, ako aj hodnotenia jednotlivých skupín stáda a jednotlivých dojníc v rámci stáda na nižšej manažérskej pozícii.
Vývoj v poskytovaní nástrojov na takéto manažovania stáda dávno pokročil, prakticky výskum z fariem nám dal informácie na základe, ktorých dokážeme hodnotiť a predvídať situáciu v stáde a navrhovať kroky na jej zlepšenie a zefektívnenie celého procesu výroby mlieka. Dnes nie je čas na domnienky, aplikovanie neoverených informácii, ktoré boli veľakrát vyprodukované na základe domnienok, ale neboli nikdy detailne preverené vo výskume a v praxi. Skutočne dobrá informácia o stave a návrh na jeho riešenie sa potvrdí tým, že v konečnom dôsledku prispela k vyriešeniu problému a teda k zvýšeniu efektívnosti produkcie mlieka, ktoré sa môže finančne vyčísliť.
Uvediem ďalší príklad, použitie inokulantu v senáži a siláži je vždy dobré, ale ako hodnotiť, ktorý prípravok je ten správny. Môžem si zvoliť dobrý inokulant, ktorý mi bol prezentovaný ako produkt, ktorý zníži stratovosť sušiny v jame, zvýši stráviteľnosť vlákniny o 6 % atď. Predstavuje značnú investíciu, ale rozhodnem sa zainvestovať. Za 8 mesiacov sa vrátim a pozriem sa, čo mi vlastne ten inokulant priniesol, ale vidím, že produkcia stáda sa nezmenila alebo je nižšia ako bola pred tým. To samozrejme nie je kvôli inokulantu, ale kvôli tomu, že nedošlo k správnej identifikácii problémov a samotný inokulant nemohol nikdy zmeniť tento stav. Takže investícia ako taká sa nikdy ekonomicky nevrátila a predstavovala iba zvýšený náklad. Ešte raz pripomínam, že to nebolo kvôli tomu, že by produkt neurobil čo mal, ale jeho dopad sa v celej škále problémov nemohol nikdy pozitívne prejaviť. Preto bolo dôležité vybrať produkt, ktorý by zabezpečil jasne definované ciele z hľadiska kvality krmív a zároveň by bol súčasťou zmien v procese, či už kŕmenia alebo celkovej produkcie mlieka.
Podobne ako je to v hodnotení produkcie stáda, je to aj s hodnotením reprodukcie stáda. Bolo to, keď som prvýkrát na prednáške pre chovateľov na Slovensku hovoril o nutnosti zmeniť kritériá na hodnotenie reprodukcie alebo ich aspoň doplniť tak, aby sa hodnotili objektívne. Percento zabrezávania a dĺžka medziobdobia sú parametre, ktoré dopĺňajú informácie, ale nie sú rozhodujúcimi. Jeden môže byť veľmi nepresný z hľadiska hodnotenia reprodukcie a druhý je síce presnejší, ale z hľadiska manažovania je to oneskorená informácia, ktorá znovu hovorí len o niečom, čo sa stalo niekoľko mesiacov naspäť a tiež môže byť značne skreslená. Je dôležité, aby každé stádo malo stanovené jasné kritériá z hľadiska, kedy sa začínajú pripúšťať dojnice a ktoré dojnice sa už nebudú pripúšťať. Tieto údaje vyprodukujú skupinu dojníc vhodných na zabreznutie počas každých troch týždňov a zoberú do úvahy aj intenzitu vyhľadávania ruje. Teda koľko dojníc bolo vhodných na pripustenie, koľko sa naozaj pripustilo a koľko z celkovo vhodných na pripustenie aj zabrezlo. Tu je rozdiel medzi týmto údajom a percentom zabrezávania. Pri sledovaní percenta zabrezávania som mohol pripustiť dve dojnice a jedna zabrezla a vykážem 50 % zabrezávanie a každý bude spokojný. Pri sledovaní intenzity zabrezávania viem že som mal 20 dojníc vhodných na pripustenie a pripustil som dve a jedna zabrezla, čo znamená, že som mal 10 % detekciu ruje a 5 % intenzitu zabreznutia. Minimálne kritériá na detekciu ruje sú 55 % zo všetkých vhodných na pripustenie a intenzita zabrezávania má byť nad 20 %. Toto sa hodnotí každé tri týždne.
Ďalšia veľmi silná oblasť, kde sa vyskytuje značný problém na slovenských farmách je zdravie vemena. Môžem povedať, že v Kanade nemám klienta, ktorého somatika by bola nad 300 000. Väčšina fariem je pod 200 000 s tým, že keď prekročia 200 000, tak to riešia ako problém. A to je používanie antibiotík na minimálnej úrovni, ale úplne hlavná je prevencia tohto problému. Veterinári a poradcovia v tejto oblasti majú zadefinované, že somatické bunky u individuálnej dojnice nad 200 000 predstavujú risk zo začiatku mastitídy. To je prvý dôležitý krok, keď sa identifikuje, kde je hranica ohrozenia. Pri tejto hranici je vysoká pravdepodobnosť, že jedna strvťka má somatiku nad 500 000. Samozrejme tento signál si vyžaduje jeho ďalšie potvrdenie, ale na to sú dnes technológie, ktoré nám to umožnia zistiť vo veľmi krátkom čase a je len potrebné ich správne interpretovať.
Z hľadiska liečby zápalov vemena je dôležitý faktor nielen liečba, ale hlavne jej úspešnosť a definícia, kedy je dojnica vyliečená . Ruku na srdce, koľkí z manažérov vedia aké percento úspešnosti liečby zápalov vemena je na farme , alebo ako si zadefinovali úspešnosť liečby. Na toto sú dnes kritériá, ktoré majú ekonomický dosah. Všetko je to o ekonomike a ak máte v stáde dojnice, ktoré majú nábeh na 7000 litrovú laktáciu a boli už liečené aspoň 3 krát, tak viete, že táto dojnica je jednak tá, ktorá sa síce nikdy nedostala do kalkulácie uzavretých laktácií lebo pravdepodobne odíde zo stáda ešte pred ukončením laktácie alebo dovtedy, kým odíde sa stali dve veci, náklady na jej liečbu boli vysoké a neúspešné, jej produkcia nízka a stratová. Pravdepodobne bola už aj niekoľko krát pripustená dúfajme, že neúspešne lebo ak zabrezla, tak nám tu zostane ďalšiu laktáciu, ktorá bude ešte horšia ako tá o ktorej hovorím.
A tu sa dostávam postupne ku problému vyradených dojníc a ich extrémne negatívnemu dopadu na ekonomiku stád na Slovensku. Veľa manažérov sa snaží znížiť percento vyradených dojníc, čo je správne. Problém je ale v tom, že nedochádza k náprave dôvodov, ktoré spôsobujú ich vyradenie, čo v konečnom dôsledku spôsobí to, že dojnice, ktoré mali byť vyradené lebo ekonomicky spôsobujú každý deň stratu, sú v stáde a ťahajú aj zvyšok stáda do straty.
Percento vyradených dojníc v rámci stáda síce vyzerá dobre, ale keby sa uplatnili všeobecne platné kritériá na vyradenie dojníc z ekonomických dôvodov, tak by percento vyradených dojníc bolo ďaleko vyššie.
Jeden z príkladov z Kalifornie, kde je momentálne veľmi ťažká situácia pre mliečnych farmárov. Veľa farmárov uplatňuje kritérium - dojnica nad 220 dní v laktácii s produkciou pod 28 litrov, ktorá nie teľná odchádza preč. Treba si všimnúť jeden parameter, farmár očakáva od dojnice nad 220 dní v laktácii produkciu nad 28 litrov. Prečo, lebo ako som už skôr uviedol dojnice okolo 225 dní v laktácii s produkciou 28 litrov končia laktácie v priemere okolo 11 480 litrov. Nad 255 dní v laktácii sú stále nad 24 litrov. Samozrejme za predpokladu, že vo vrchole laktácie (45-50 deň po otelení) dosiahli 53 litrov a od vtedy nasledovali túto laktačnú krivku. Hodnotenie laktačnej krivky v rámci stáda je vždy veľmi dôležitá úloha pre poradcov na identifikovanie problémov v rámci laktácie.
Každá farma si potrebuje individuálne stanoviť kritériá na vyraďovanie dojníc, kde hrá prioritu ekonomika. V ďalšej fáze je potrebné identifikovať dôvody na vyraďovanie zvierat, tieto sa dajú identifikovať iba vtedy, keď sa zbierajú údaje počas laktácie a používa sa manažérsky program, ktorý dokáže vytvoriť zostavy potrebné na triedenie týchto informácii. A potom je tu znovu potrebná ich správna interpretácia. Tu zvyčajne hovorím aj mojim klientom v Kanade , farmár je ako tréner profesionálneho tímu, vyberá si hráčov (dojnice) s ktorými bude tím úspešný, ale ak si omylom vybral horších a lepších poslal preč lebo boli nesprávne vyhodnotení, tak sa jeho tím postupom čašu zhorší. Tak isto, ak si vybral lepších a nevytvoril im podmienky na prejavenie sa, tak sa team nezlepší.
Správne identifikovanie dôvodov na vyraďovanie a ich príčin, správny čas vyraďovania dojníc je z ekonomického pohľadu aspoň tak dôležitý, ako kvalita objemových krmív na farme.
Dobrá správa je, že manažérske programy nám tieto údaje dnes dokážu kalkulovať denne, týždenne a záleží len na našich schopnostiach ako ich dokážeme interpretovať. To znamená že z pohľadu manažéra farmy je nevyhnutné zabezpečiť tok informácií, mať takýto program na farme, zabezpečiť, že všetky potrebné informácie sa do neho nahrávajú denne a zabezpečiť to, že časť ľudí ako aj poradcov bude tieto údaje pre manažment pravidelne interpretovať.
Ďalším veľmi dôležitým ukazovateľom pri zvyšovaní konkurencieschopnosti fariem je tréning pracovníkov a príprava štandardných pracovných postupov pre jednotlivé úseky farmy. Veľkosť fariem na Slovensku je výhodou v porovnaní s mnohými malými farmami v západnej Európe, avšak táto výhoda nebola veľakrát plne zrealizovaná kvôli nízkej efektívnosti a zvýšenej chybovosti v pracovných procesoch na mliečnych farmách.
Tréningom zamestnancov nemám na mysli len ich zaslanie na 3 dňové školenie každý rok bez toho, aby som aspoň raz zistil, čo sa vlastne môj zamestnanec naučil na tomto školení. To samozrejme vyžaduje aj vedieť, čo sa mal vlastne naučiť, to znamená vedieť čo robí zle, špecifikovať tento problém, poslať ho na školenie a po návrate zistiť, či sa problém odstránil alebo nie.
Je rozdiel zúčastniť sa školenia alebo požadovať od školiteľa, aby súčasťou školenia bol aj záverečný test alebo praktická skúška zameraná na oblasť, ktorá je dôležitá na zlepšenie a až potom udeliť certifikát , teda nie certifikát o účasti, ale certifikát a nadobudnutí schopností aplikovať získané vedomosti v praxi.
Toto sa týka dojičov, kŕmičov, paznechtárov, ošetrovateľov, zootechnikov atď. Forma praktického vzdelávania pracovníkov farmy je oblasť, kde určite nemáme výhodu oproti zahraničným farmám. Veľa fariem v západnej Európe, USA aj v Kanade sa vyvíjalo postupne, z menších fariem vznikali väčšie celky a farmári, ktorí ich manažovali boli súčasťou výrobného procesu. To znamená, že poznali prakticky jednotlivé pracovné postupy a ako majitelia mali motiváciu ich zlepšovať. Pozitívnou selekciou títo farmári rástli a spájali sa do väčších celkov. Tí menej zdatní postupne zanikali. Tá prvá skupina dnes manažuje väčšie celky, či už ako majitelia alebo ako manažéri fariem pre väčšie investičné skupiny. V tomto procese sa naučili dve veci, prakticky rozumieť jednotlivým pracovným úkonom, nakoľko skoro všetky z nich aj manuálne robili a v procese rastu si brali kurzy. Vzdelávali sa a učili sa manažovať farmu a pracovnú silu .
Väčšina z detí mojich klientov, ktorí dnes manažujú farmy majú 4 ročné bakalárske diplomy z poľnohospodárskej univerzity, niektorí majú MBA (Master of Business Administration - univerzitný titul). Všetci si už odpracovali roky na domácej farme a väčšina z nich po skončení štúdia je poslaná pracovať na iné mliečne farmy alebo do zahraničia na rok s tým, že keď sa vrátia prevezmú postupne funkciu manažéra farmy. Ich prístup je diametrálne odlišný od prístupu ich rodičov a stávajú sa z nich CEO mliečnych fariem. Z môjho pohľadu poradcu je toto vynikajúca a veľmi motivujúca zmena, ktorá prispieva k môjmu profesionálnemu rastu, ako aj k zlepšovaniu servisu vo veterinárnej oblasti, inseminácii, ošetrovaní paznechtov atď.
Tretia oblasť, ktorú som spomínal je definícia a popis pracovných postupov na farme .
Nízka efektivita práce, spočíva aj v tom, že sa zaoberáme činnosťami, ktoré v konečnom dôsledku nemajú zďaleka taký význam ako im omylom pripisujeme a iné dôležitejšie činnosti ostávajú neurobené. Znamená to v konečnom dôsledku, že síce sa naháňame a cítime, že je veľa práce a málo času, ale veľakrát je to v tom, že nie sú stanovené správne priority a nie je zriedkavé, že niektoré činnosti, ktorým sa pripisoval tak veľký význam z hľadiska chodu farmy, neboli vôbec tak dôležité. Toto si tiež vyžaduje detailnejšiu analýzu v rámci každej farmy a vypracovanie detailného plánu na zmenu.
Efektivita práce sa potom prejaví aj v počte vyprodukovaných litrov mlieka na pracovníka farmy. Prejaví sa to v tom, že dokážem lepšie hodnotiť svojich pracovníkov, dokážem ľahšie prijímať nových pracovníkov lebo viem, aké kritériá na ich prácu mám a ako ich vyhodnocujem. Ľudia majú osobnú zodpovednosť za vykonanú prácu. Na Slovensku sa veľakrát stretávam na farmách so situáciou, keď zamestnanec, či už zootechnik alebo pracovník vo výrobe rozpráva o svojej činnosti ako nie “ja” ale “my” aj keď je zrejmé, že hovoríme o individuálnej činnosti a nie o práci tímu. Pocit osobnej zodpovednosti je dôležitý faktor. Aj v dobrom aj v zlom.
Organizácia práce nie je ľahká úloha a vyžaduje čas a aj vedomosti v tejto oblasti. Najúspešnejšie farmy sa zvyčajne prejavujú tým, že majú veľmi dobrú produkciu, reprodukciu a zdravotný stav, málokedy vidíte niekoho utekať, že niečo nestíha, je tam celková pohoda, či prídete skoro ráno, na obed alebo večer. Veľakrát tam majú hlavné jadro zamestnancov, vrátane dojičov a kŕmičov, ktorí tam už roky robia a majú za sebou výsledky, každý vo svojej pracovnej činnosti. Napriek tomu každá z týchto fariem má tiež zaradené prvky na monitorovanie kvality práce týchto ľudí, či už to je v dojárni, alebo vyhodnocovanie kvality a presnosti miešania kŕmnych dávok ako aj distribúciu, ako aj v iných oblastiach. Títo pracovníci získali rešpekt svojich majiteľov a tiež zdravé sebavedomie, lebo každý z nich je dôležitým ohnivkom pri úspechu farmy. Drvivá väčšina z týchto fariem má vypracované štandardné pracovné postupy, s ktorými sú oboznámení a na základe ktorých prebieha tréning zamestnancov, ako aj hodnotenie ich pracovnej činnosti.
Na druhej strane som sa stretol aj z komentárom: toto je výborný kŕmič a keď sa opýtam, podľa akých kritérií, lebo farma dojí 8500 litrov, tak sa povie, lebo je to dobrý človek. Každý z nás môže mať inú definíciu kto je dobrý človek, ale podľa jasných kritérií musíme vedieť, kto je dobrý kŕmič, dojič, zootechnik, výživár, veterinár atď.
Toto je model, ktorý je potrebné zaviesť aj na mliečnych farmách na Slovensku, je ešte veľa práce, ktorá sa musí urobiť v spomenutých oblastiach , ale jedno je isté, tým ktorým sa to podarí, budú schopní konkurovať farmám vo svete .
Osobne si myslím , že to na niektorých farmách, kde s tým začnú hneď, potrvá 1,5 – 2 roky . V závislosti od súčasnej situácie. Bude to závisieť od schopnosti manažmentu každej jednotlivej farmy, teda nie slovenskej, nemeckej, dánskej, kanadskej, ale jednotlivej farmy v rámci každej krajiny, od toho ako sa dokáže vyrovnať s podmienkami. Vytvorenie objektívneho toku informácií z farmy, manažment pracovnej sily ako aj definovanie pracovných postupov, sú podľa môjho názoru kritické aspekty pre zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských fariem.
Naše poradenstvo sa modifikovalo aj v rámci Slovenska týmto smerom , našou úlohou v Haas Nutrition je prenesenie našich skúsenosti z práve spomínaných fariem na slovenské farmy a ich aplikácia do každodenného života. Osobná skúsenosť počas 14 rokov práve s farmami v Kanade a USA, ako aj za posledných 6 rokov na Slovensku nám umožňuje priniesť tieto informácie z prvej ruky a aplikovať ich postupne do chodu slovenských fariem. Snažíme sa pracovať s manažérmi, ktorí majú záujem zaviesť zmeny, ktoré ich postupne posúvajú ďalej. Títo manažéri sa stávajú v rámci svojich fariem nositeľmi takýchto zmien, je vidieť, že si osvojili tento koncept a prenášajú ho ďalej v rámci podniku či farmy. Toto je základom zmeny, nechodíme okolo horúcej kaše , ale snažíme sa pomôcť tak, že identifikujeme problém (čo niekedy prináša stres), stanovujeme priority a postupne pomáhame zavádzať nové postupy (tiež niekedy prinášajú stres) a monitorujeme ich dodržiavanie dovtedy, kým sa nestanú normálnou súčasťou chodu farmy.
Nové postupy, z hľadiska tej, ktorej farmy, ale nie nové z hľadiska chodu vyspelých fariem, ktoré ich aplikovali už skôr a dnes z nich benefitujú . Adaptácia je vlastnosť, ktorá umožnila prežiť ľuďom v rôznych ťažkých obdobiach , schopnosť adaptovať sa je tá, ktorá rozhodne v budúcnosti o prežití tej, ktorej farmy. Ja verím, že na Slovensku ich bude čím ďalej viac a stanú sa dôležitým prvkom pri efektívnej výrobe potravín . Tiež verím tomu, že slovenskí konzumenti si zaslúžia kvalitné, efektívne vyprodukované mlieko a syry zo slovenských fariem.
 

 
« Späť


Diskusia: "Trh s mliekom v EÚ bez mliečnej kvóty…"
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre