Slovenské mlieko stále prehráva...

11.12.2009, 18:23, Slovenská Holsteinská Asociácia

Trend – 10.12.2009


Farmári dotlačili spracovateľov k lepším cenám, no oba tábory doplácajú na eurodotácie
Len pred pár mesiacmi vylievali slovenskí farmári kravské mlieko pred bránami mliekarní. Dostávali zaň menej, ako boli ich výrobné náklady. Tak dávali najavo svoj hnev rovnako ako chovatelia kráv z iných európskych krajín. Mliečna kríza vyvolaná v Európe nahromadením prebytkov stláčala vyše roka jeho ceny. Mnoho farmárov predávalo kravy na bitúnky, aby zarobili aspoň na mäse.
No od minulého týždňa panuje medzi slovenskými farmami a mliekarňami zmier. Chovatelia ho vydobyli vývozom surového mlieka. Keďže slovenské mlieko je pre tunajšie mliekarne vždy lacnejšie, tie reagovali ochotou podpísať s farmármi memorandum o porozumení. To sľubuje farmárom za mlieko viac. Na prvý pohľad je to ich víťazstvo. V skutočnosti utrpelo v obchodnej vojne o trh od európskych konkurentov porážku celé slovenské mliekarenstvo.
POTRAVINY DO HNOJA
O protestnom vylievaní mlieka do kanálov či hromadnom vybíjaní kráv na Slovensku pred dvoma rokmi nikto nechyroval. V lete predminulého roka sa rozbehlo globálne zdražovanie potravín a aj ceny surového mlieka išli hore. Tešili sa farmári naprieč celou Európou. No práve toto nadšenie stálo na počiatku novej krízy.
Európski chovatelia s vidinou čoraz väčších ziskov začali produkovať priveľa mlieka. Navyše vo veľkých západoeurópskych krajinách jeho spotreba klesla. Síce len o pár percent, ale to stačilo, aby sa rozkýval celý medzinárodný trh. Po nakopení prebytkov začala cena od záveru minulého roku padať. Na Slovensku išla cena jedného litra surového mlieka zo 40 centov na menej ako 20. „Niektoré tuzemské mliekarne nám platili len 14 či 15 centov, čo nekrylo ani výrobné náklady,“ spomína predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek. Pri cene okolo 20 centov sa podľa neho nedá rozvíjať chov dobytka. Preto mnohí farmári svoje stáda kráv vybíjali či predávali do cudziny. A to aj tie najcennejšie kusy s najlepšou genetikou, ktoré mali vytvárať kvalitu stáda do budúcnosti. „Niektoré farmy chovy znižovali, iné skončili úplne,“ hovorí A. Pastorek.
Vybíjanie kráv má zastaviť nové memorandum. Slovenský mliekarenský zväz v ňom Slovenskému zväzu prvovýrobcov mlieka sľúbil dve veci. Predovšetkým to, že mliekarne budú farmárom odteraz platiť za mlieko aspoň toľko, koľko bruselská centrála únie pri intervenčných výkupoch sušeného mlieka i masla do siete verejných skladov. Únia pri takýchto sťahovaniach prebytkového mlieka z trhu nastavuje výkupné ceny tak, aby kryli aspoň náklady na produkciu. „Teraz je to zhruba 21 centov, čo zabezpečí, že s ekonomikou chovu kráv budeme aspoň na nule,“ hovorí A. Pastorek.
Mliekarne pri tvorbe dohody tiež sľúbili, že do konca roku zabezpečia, aby sa výkupná cena mlieka na Slovensku dostala minimálne na priemer cien v EÚ. Ten je dnes podľa A. Pastoreka zhruba 25 centov za liter, pretože na ostrovnom Cypre či v chladnejšej Škandinávii sú ceny mlieka ešte aj dnes viac ako 40 centov za liter.
Jan Johanes, predseda mliekarenského zväzu a zároveň predseda predstavenstva najväčšej slovenskej mliekarne Rajo Bratislava, hovorí, že prinízke ceny spred pár mesiacov boli iba výsledok dočasných celoeurópskych prebytkov. „Teraz sme sa dohodli na vyšších, lebo aj nám ide o to, aby sme mali mlieko od slovenských farmárov,“ hovorí. Ale zdôrazňuje, že memorandum nie je obchodná dohoda s pevnými cenami. Určuje iba isté cenové mantinely pre kontrakty medzi fabrikami a farmármi. „Dávame pozor, aby sme neporušili protimonopolné pravidlá,“ hovorí.
VÝVOZOM K DOHODE
Farmári sa zasa v memorande zaviazali, že slovenským spracovateľským fabrikám budú dodávať aspoň 90 percent svojho mlieka. Vývoz bol jeden z hlavných faktorov, ktorým si vytrucovali vyššie ceny. Pred pár mesiacmi sa dokázali spojiť a pripravili pre zahraničných odberateľov zvozné plány. Tie umožnili naplniť kamiónové cisterny vždy čo najlacnejšie, na susediacich farmách. Nezvyčajne väčšie exporty mlieka priamo z fariem sa rozbehli. Hlavne do Bulharska a Rumunska. Tamojšie mliekarne ponúkajú slovenským farmám päťročné zmluvy s lepšími cenami. Pretože tam, po poklese počtu balkánskych stád kráv, mlieko chýba. A. Pastorek hovorí, že zatiaľ čo k záveru minulého roku dali slovenskí farmári každý mesiac domácim mliekarňam zhruba 85 miliónov litrov mlieka, na jeseň tohto roku to kleslo na približne 65 miliónov mesačne. „Mliekarne si uvedomili, že nie sme neschopní, a začali nás brať vážne. Preto prišlo k podpisu memoranda,“ hovorí A. Pastorek.
Trh sa obracia. Slovenské mliekarne na dohodu presvedčilo aj to, že s drahším mliekom pracujú už aj ich konkurenti. A tak memorandum ich konkurencieschopnosť nezhorší. Cena sušeného mlieka sa na medzinárodných trhoch dostala na 16-mesačné maximá. Teraz stojí jedna tona vyše 3 500 dolárov. Oproti letu je to dvojnásobok. Dôvod zdraženia sú celosvetové poklesy chovov a chladnejšie počasie na Novom Zélande a Austrálii. Surovina začína opäť chýbať.
NIČIVÉ DOTÁCIE
Slovenskí farmári stratili počas krízy veľa kráv. Zatiaľ čo v predminulom roku dodali na trh jednu miliardu litrov mlieka, tento rok to bude len zhruba 750 miliónov. No straty z krízy neboli všade rovnaké. Niekto získal. Napríklad ich nemeckí kolegovia za tento rok išli s výrobou hore a dokonca vyprodukovali o deväť percent mlieka viac, ako im povoľuje národná kvóta z Bruselu.
Zle skončili aj slovenské mliekarne na zahraničných trhoch. Zahraničný obchod s mliečnymi výrobkami bol dlho v prebytku, teraz sa prepadol do mínusu. Za prvých šesť mesiacov tohto roku sa síce medziročne o skoro deväť percent znížil aj dovoz mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensko, na 97 miliónov eur. No vývoz klesol o vyše 40 percent, na 91 miliónov eur. Zahraničný obchod s mliekom teda zaznamenal šesťmiliónové pasívne saldo. Za prvý polrok minulého roku bol ešte v štyridsaťsedemmiliónovom pluse.
To, že slovenské mliekarstvo prehráva v boji s konkurentmi pre nižšiu kvalitu či menšie obchodné schopnosti, farmári i mliekari odmietajú. Šéfovia oboch zväzov sa zhodujú, že je za tým dotovanie agrosektorov z bruselskej centrály EÚ.
Od posledného rozšírenia únie spred skoro šiestich rokov nové členské krajiny stále dostávajú nižšie dotácie ako ich západoeurópski konkurenti. Za prvý rok v únii, teda za rok 2004, dostali noví členovia z Bruselu priame dotačné platby na úrovni jednej tretiny starých členov. Postupné vyrovnávanie bude trvať do roku 2013.
Pri vysokých cenách agrárnych komodít na trhu to do života firiem až tak nezasahuje. No počas krízového pádu cien mlieka či obilia je rozdiel v objeme získaných dotácií jazýčkom na váhach, či farma prežije alebo padne. „Západniari vďaka vyšším dotáciám horšie časy prežijú lepšie ako my. Počas krízy stratia zo svojich ziskov. My prichádzame o celé výroby,“ hovorí A. Pastorek. Systém rozdielneho dotovania podľa neho otvára trhy stredoeurópskych krajín pre západ Európy. Sťaženú situáciu farmárov chápe aj J. Johanes. „Nerovné prideľovanie dotácií treba čo najskôr zrušiť. Inak naši farmári nemôžu v konkurenčnom boji prežiť,“ hovorí.
IVAN HALUZA
 

 
« Späť


Diskusia: "Slovenské mlieko stále prehráva..."
Dátum: Meno: Komentár:
- Žiadne komentáre -
Pridať komentár | Zobraziť všetky komentáre